Štúdium rezonančného sériového
RLC obvodu
Sériový RLC
obvod bez zdroja napätia
Sériový RLC obvod
so striedavým napätím
Sériový obvod
z prvkov R, L, C z pohľadu elektrotechniky
Paralelný a sériový RLC obvod je základnou časovou
každého elektronického oscilátora, ktorý sa využíva v rádiotechnike, televíznej
technike, rádiolokácii a pod. Elektrický oscilačný okruh má schému na obr. 1.
Najprv si vysvetlíme deje v sériovom RLC obvode
bez pripojeného budiaceho striedavého napätia. Predpokladajme, že v začiatočnom
stave je kondenzátor nabitý nábojom Q0 na napätie U0 = Q0/C
a má teda energiu W0 = (CU02)/2. Hodnoty
R, L, C predstavujú celkovú rezistanciu, indukčnosť a kapacitu okruhu.
Obr.
1 RLC obvod
Po zapnutí vypínača sa
kondenzátor začne vybíjať cez rezistor a cievku. V rezistancii R, do
ktorej sme započítali aj rezistanciu cievky, vznikajú pritom straty energie
premenou na teplo a na indukčnosti L
sa tvorí magnetické pole a indukované napätie. V čase vybitia
kondenzátora obvodom prechádzajúci prúd I
nadobúda maximálnu hodnotu a energia obvodu je celá vo forme magnetickej
energie obvodu W = (LI2)/2. Po tomto okamihu sa prúd začína klesať
a na cievke sa indukuje elektromotorické napätie ε = – L(dI/dt), ktoré má podľa Lenzovho pravidla takú orientáciu, že sa
snaží zachovať prúd I v pôvodnom
smere. Kondenzátor sa týmto prúdom zase nabije na opačnú polaritu, ako bol
pôvodne. Potom sa kondenzátor začne opäť vybíjať a dej sa opakuje, až kým
sa všetka energia nespotrebuje na Joulove straty, polarizačné straty
v dielektriku kondenzátora a straty vyžarovaním. Všetky tieto straty
možno reprezentovať hodnotou R.
V takomto obvode možno
pri dostatočne malom R vyrobiť elektrické kmity. Uvedený proces opisuje
diferenciálna rovnica, ktorú dostaneme podľa druhého Kirchhoffovho zákona
v tvare:
(1)
pričom U0 kondenzátora vystúpi ako
začiatočná podmienka riešenia. Deriváciou rovnice podľa t a delením L dostaneme
(2)
Ak zavedieme označenie R/L
=2α, 1/(LC)=ω02, rovnica nadobudne tvar
(3)
Je to homogénna diferenciálna rovnica druhého rádu pre prúd
v okruhu. Všeobecné riešenie rovnice je potom
(4)
Z riešenia je vidieť, že priebeh prúdu závisí od vzťahov medzi
koeficientom α a ω0. Môžu teda nastať tri možnosti.
(5)
Kondenzátor sa v tomto prípade vybíja aperiodicky. Prúd najprv
rastie a potom exponenciálne klesá.
(6)
Je to hraničný prípad tlmeného aperiodického priebehu.
(7)
Priebeh prúdu v tomto
prípade ma tvar tlmenej vlny pričom jeho amplitúda sa zmenšuje exponenciálne a zodpovedajúce hodnoty α, ω a I0
môžu byť vyjadrené na základe R, L a C pomocou nasledovných vzťahov:
, , (8)
Zoberme si sériový RLC obvodu, ktorý pripojíme k zdroju striedavého elektromotorického napätia daného časovou závislosťou:
(9)
kde U0 je
maximálna hodnota napätia, ω uhlová
frekvencia, t je čas ako nezávisle premenná. Obvod je
schematicky znázornený na obr. 2.
Elektrický prúd, ktorý v danom okamihu bude pretekať obvodom určíme pomocou 2. Kirchhoffovho zákona. Pre elektrické napätia v obvode platí
(10)
Do tejto
rovnice dosadíme za jednotlivé napätia , ktoré reprezentujú okamžité hodnoty napätia na cievke s
indukčnosťou L, kondenzátora s kapacitou C a
odporu s hodnotou R, q je
okamžitá hodnota elektrického náboja na kondenzátore. Po dosadení a úprave rovnice (1) dostaneme
(11)
Súčasne
sme využili znamienkovej konvencie, ktoré vyplývajú z metodiky riešenia
elektrických obvodov. Keď rovnicu (3) zderivujeme podľa času a súčasne
využijeme známy vzťah pre okamžitú hodnotu elektrického prúdu môžeme rovnicu (3) prepísať do tvaru
(12)
Je to
deferenciálna rovnica druhého rádu s konštantnými koeficientmi s pravou
stranou. Formálne je zhodná s rovnicou vynútených mechanických harmonických
kmitov, preto aj jej riešenie bude rovnakého typu (pozri napr. Hajko: Základy
fyziky)
(13)
Prvý
exponenciálny člen predstavuje vlastné tlmené elektrické kmity, ktoré by v
obvode prebiehali bez vonkajšieho zdroja napätia (napr. keby bol kondenzátor C
nabitý nábojom Q a v danom okamihu by sme ho spinačom pripojili sériovému
RL obvodu). Druhý člen v rovnici (13) predstavuje ustálený stav, keď vlastné
tlmené kmity sú už utlmené a obvodom prechádza striedavý prúd, ktorý mu je
vnútený vonkajším striedavým zdrojom s uhlovou frekvenciou w.
Pretože študujeme sériovy RLC obvod s trvale
pripojeným zdrojom napätia, bude nás zaujímať len ustálený stav t. j. prípad,
keď prúd v obvode je daný vzťahom
(14)
pre
ktorého amplitúdu I0
a fázový posuv j voči
napätiu vyplývajú z rovnice (12) t.j. vzťahy:
(15)
(16)
Veličinu
(17)
nazývame
impedanciou sériového RLC obvodu.
Ak napätie U0 a prvky R, L, C budú
nemenné, amplitúda prúdu I0 a fázový posuv j sú
závislé len od uhlovej frekvencie w vonkajšieho
zdroja napätia. Tieto ich funkčné závislosti sú graficky znázornené na obr. 2a,
b.
Zo vzťahu
(14) vidíme, že I0 bude dosahovať maximálnu hodnotu pri takej uhlovej
frekvencii, pre ktorú impedancia bude dosahovať minimálnu hodnotu, t.j. keď
menovateľ bude minimálny. To je splnené vtedy, keď
(18)
alebo, keď
je splnená podmienka, vyjadrená rovnicou
(19)
Veličine wr hovoríme rezonančná uhlová frekvencia a rezonančnú frekvenciu f r vyjadrujeme
potom vzťahom
(20)
Zo vzťahu
(15) súčasne vidíme, že fázový posuv za týchto podmienok je rovný nule t. j. j = jr = 0. Amplitúda prúdu I0 v obvode nadobudne hodnotu
(21)
Fyzikálnemu
stavu, keď sú pre RLC obvod splnené vyššie uvedené podmienky, hovoríme rezonancia
alebo inými slovami, že obvod je v rezonancii.
Napätia na
cievke (ak je jej ohmicky odpor zanedbateľný voči jej induktancii) a na
kondenzátore majú amplitúdy
(22)
(23)
Pri rezonancii, keď je splnená rovnica
(17), sú amplitúdy (22,23) rovnaké, ale ich maximálne hodnoty ležia mimo
rezonančnej frekvencie.
RLC rezonančný obvod charakterizujeme ďalšími
fyzikálnymi parametrami. Selektivita obvodu reprezentuje rozdielnu priepustnosť
prúdov v okolí nezonačenej frekvencie a prúdov ostatných frekvencií. Aby
sme posúdili túto vlastnosť nezonačeného obvodu je výhodné zostrojiť tzv. normovanú
rezonančnú krivku, ktorá je daná závislosťou pomerom amplitúd od pomeru frekvencií (pozri obr. 3). Na tomto obrázku je vyznačený interval
pomerných frekvencií d, v ktorom hodnoty sú
väčšie ako pomer . Tento interval vystihuje šírku rezonančnej krivky
a nazývame ho relatívne tlmenie. Jeho veľkosť dostaneme riešením
rovnice:
(24)
Keď do
tejto rovnice dosadíme vzťahy (14) a (20) dostaneme
(25)
Táto
rovnica má 2 kladné korene w1 a w2, ktorých rozdiel je
(26)
Takto
určený frekvenčný interval Δw sa
nazýva šírka pásma priepustnosti. Relatívne tlmenie d potom
môžeme vyjadriť vzťahom
(27)
Ďalšou
charakteristikou RLC obvodu je činiteľ kvality, skrátene kvalita.
Kvalita je nepriamo úmerná prevrátenej hodnote šírky rezonančnej krivky a
vyjadrujeme ju vzťahom
(28)
Poznámka:
Analogické úvahy by sme
mohli robiť pre paralelný RLC obvod..
Schéma je na obr.5.
Podľa Kirchhoffovho zákona v symbolicko-komplexnej forme platí
(29)
kde
Obr.5 Sériový obvod z prvkov R, L, C
a) schéma zapojenia, b) fázorový diagram
Napätie je vo fáze s prúdom , prúd predbieha , sa za prúdom o oneskoruje. Po
dosadení do (29)
(30)
výraz (30) je Ohmovým
zákonom pre striedavý prúd. Vzťah
(31)
je impedancia obvodu
v komplexnom tvare. Jej veľkosť určíme podľa
(32)
kde sa nazýva indukčná reaktancia a kapacitná reaktancia
Rozmer impedancie Z aj reaktancie XL a XC je rovnaký ako rozmer odporu -.
Fázový posun medzi
napätím a prúdom určíme podľa
(33)
, ktorý je totožný so vzťahom (16). Príslušný fázorový diagram obvodu R,
L, C v sérii je na obr.5b.
Ak XL = XC
, účinky indukčnosti L
a kapacity C sa navzájom rušia a celý obvod R, L, C
v sérii sa správa voči zdroju ako odpor . Tento stav nazývame rezonanciou. Môže nastať pri
konštantnej frekvencii zmenou hodnôt L, C, ale aj pri konštantných R,
L, C zmenou frekvencie. Takú frekvenciu, pri ktorej nastáva rezonancia,
nazývame rezonančnou frekvenciou. Určíme ju z podmienky
t.j.
a po úprave
rezonančná frekvencia
(34)
,
ktorý je zase totožný so vzťahom (20).
Veľkosť impedancie pri
rezonancii
(35)
a rovná odporu a dosahuje
minimálnu hodnotu. Vtedy je prúd maximálny. Jeho efektívna hodnota je .
Obraz
impedancie v komplexnej rovine v stave rezonancie je na obr.6a
a príslušný fázorový diagram na obr.2b. V stave rezonancie odoberá
obvod zo zdroja len činný výkon.
Obr.6 Sériový obvod R, L, C v stave
rezonancie:
a) obraz impedancie v komplexnej rovine, b)
fázorový diagram
Pri riešení zložitejších elektrických obvodov sa
dnes väčšinou používa symbolicko-komplexná metóda. Potom pri riešení sa
v plnom rozsahu uplatňujú poznatky o riešení jednosmerných
elektrických obvodov, t.j. platia rovnaké metódy riešenia obvodov.
Tri
spotrebiče typu R-L-C (rezistor, cievka
a kondenzátor – pri ktorom zanedbáme straty v dielektriku
a počítame len s jeho kapacitou) s parametrami R = 7 W, RL
= 3 W, L = 31,8 mH a C = 796 µF sú zapojené do série a pripojené na zdroj harmonického napätia
s efektívnou hodnotou U = 230
V a s frekvenciou f = 50 Hz
(obr.7).
Vypočítajte
efektívnu hodnotu prúdu v obvode, fázový posun medzi napätím
a prúdom, z neho charakter záťaže a úbytky napätí na
jednotlivých spotrebičoch
a)
bez použitia
symbolicko-komplexného počtu (v efektívnych hodnotách, ktoré udávajú meracie
prístroje),
b)
s použitím
symbolicko-komplexného počtu (v hodnotách fázorov efektívnych hodnôt prúdu
a napätia, pomocou ktorých dokážeme nakresliť fázorový diagram).
Vypracovanie:
a)
Pri výpočte prúdu v sériovom obvode
vychádzame z Ohmovho zákona a definície impedancie v sériovom obvode, ktorý je
tvorený prvkami R, L a C.
Veľkosť efektívnej
hodnoty prúdu I vypočítame
z Ohmovho zákona
,
kde veľkosť impedancie obvodu Z určíme
z impedančného trojuholníka (obr.8)
,
pričom XL a XC sú reaktancie induktora
a kapacitora
.
Veľkosť efektívnej hodnoty prúdu I je
.
Fázový posun j a z neho charakter záťaže možno určiť pomocou obr.2
.
j > 0, obvod má induktívny
charakter.
Veľkosť efektívnych hodnôt úbytkov
napätia na prvkoch R, L, C vyjadríme pomocou Ohmovho zákona
- napätie na
rezistore
,
- napätie na cievke s veľkosťou impedancie ZL (uvažujeme aj s odporom
cievky RL)
,
- napätie na kapacitore
.
b)
Komplexnú impedanciu obvodu vyjadríme v zložkovom tvare podľa obr.9
,
.
Komplexnú impedanciu vyjadríme vo
verzorovom tvare
,
kde Z je veľkosť
(modul) komplexnej impedancie, pre hodnotu
ktorého vo všeobecnosti platí
,
j
je fázový posun medzi napätím
a prúdom
a vyjadruje sa všeobecným vzťahom
.
(vzťahy pre výpočet Z a φ sú zrejmé z obr.3).
Zo znamienka fázového posunu určíme
charakter záťaže, j > 0, t.j. sériový obvod má induktívny
charakter.
Fázor celkového prúdu obvodu je
- vo
verzovom tvare ,
kde je počiatočná fáza prúdu
-
v algebraickom tvare
Pri
konštrukcii fázorového diagramu v sériovom obvode[1]
je vždy vhodné pootočiť fázorya tak, aby počiatočná
fáza prúdu bola yi = 0°. Fázor napätia sa tak pootočí o uhol j = +31° (obr.4).
Hodnoty fázorov úbytkov napätí na prvkoch R, L, C vyjadríme pomocou Ohmovho zákona
- fázor napätia na rezistore
,