T R A N S F O R M Á T O R
Transformátor je netočivý
elektrický stroj, ktorý pracuje na základe zákona elektromagnetickej indukcie.
Mení privedené striedavé napätie a prúd na iné hodnoty napätia a prúdu bez
zmeny frekvencie. Pri transformácii ostáva výkon nezmenený, ak neuvažujeme
celkom malú spotrebu činného výkonu v samotnom
transformátore. Transformátor možno použiť k transformácii jednofázového
alebo viacfázového napätia a prúdu. Najčastejšie sa v praxi používajú
jednofázové a trojfázové transformátory, ktorými sa budeme podrobnejšie
zaoberať pri meraní. Základné zapojenie jednofázového transformátora je na
obr. 1.
Náhradná schéma
transformátora sa kreslí vždy pre jednu fázu aj u trojfázových transformátorov, ak
predpokladáme jeho súmernosť. Obvykle sa používa tzv. T-článok, v ktorom
sú prvky náhradnej schémy usporiadané v pozdĺžnej a priečnej vetve (obr. 2).
Z merania naprázdno určujeme prvky a prúdy
v priečnej vetve: I0 - prúd naprázdno, Im – magnetizačný prúd, IFe - prúd v železe, RFe – odpor strát v železe,
Xm - magnetizačná reaktancia,
pričom platí vzťah
resp.
(1)
Z merania nakrátko určujeme prvky pozdĺžnej
vetvy: R1 - činný odpor
primárneho vinutia, R’2 - činný odpor
sekundárneho vinutia prepočítaný na primárnu stranu, Xs1 - rozptylová
reaktancia primárneho vinutia, X’s2 - rozptylová
reaktancia sekundárneho vinutia prepočítaná na primárnu stranu.
Aby sme mohli transformátor správne uviesť do
prevádzky a prevádzkovať ho, musíme meraním určiť jeho momentálny
technický stav a zistiť niektoré jeho charakteristické údaje.
Medzi základné merania na transformátoroch patria:
·
meranie
izolačného odporu (k overeniu stavu izolácie stroja, jej
opotrebovanie alebo navlhnutie),
·
meranie
činných odporov jednotlivých vinutí (ku kontrole rovnosti
všetkých fáz, či nie je prerušený obvod alebo kontakt, k výpočtu strát vo
vinutí a strát prídavných),
·
meranie
prevodu (ku kontrole dôležitého údaju charakterizujúceho
transformátor),
·
meranie
naprázdno (k zisteniu strát v železnom jadre, prúdu
a účinníka naprázdno. Taktiež je možné určiť prvky a prúdy v
priečnej vetve),
·
meranie
nakrátko (k zisteniu strát nakrátko, pomerného napätia
nakrátko, účinníka nakrátko a k určeniu prvkov pozdĺžnej
vetvy),
·
kontrola
spojenia vinutia (k overeniu štítkového údaja pre možný správny
chod paralelných transformátorov – musia mať totožný hodinový uhol),
·
skúšky
elektrickej pevnosti
Stav
transformátora naprázdno a nakrátko sú dva krajné stavy práce
transformátora.
Stav
naprázdno je taký, pri ktorom sa transformátor
napája harmonickým napätím a jeho sekundárne svorky sú rozpojené.
Z transformátora sa neodoberá žiaden výkon, pretože sekundárnym vinutím
nemôže tiecť prúd. Primárnym vinutím transformátora tak tečie tzv. prúd
naprázdno I0 (obr. 2),
ktorého jalová zložka magnetizuje železo a činná zložka sa spotrebuje na krytie
strát v železe a minimálne vo vstupnom vinutí. Transformátor preto
odoberá z činnej zložky napájacieho prúdu
tzv. činný príkon naprázdno P0,
ktorý je potrebný na krytie strát v železe DPFe a strát vo vstupnom vinutí DPj1.
Závislosti jednotlivých veličín charakterizujúce stav
naprázdno transformátora od vstupného napätia sú uvedené na obr. 3.
V stave
nakrátko je transformátor pripojený na zdroj napätia a jeho sekundárne
svorky sú skratované bezodporovou spojkou. Zaťažujúca impedancia je nulová.
Stav transformátora nakrátko nie je žiadúci, pretože pri menovitom napätí na
vstupe transformátora tečú oboma vinutiami omnoho väčšie prúdy dosahujúce
až 50 – násobok nominálnych prúdov.
Vplyvom týchto prúdov sa vinutia rýchlo otepľujú
a celý transformátor by sa tepelne poškodil. Pri experimentálnom stanovení
vlastností transformátora v stave nakrátko napájame transformátor zníženým
napätím tak, aby jeho vinutiami tiekli menovité prúdy. Takému napätiu, ktoré
pri stanovenom sekundárnom vinutí pretlačí vinutiami menovité prúdy hovoríme
napätie nakrátko.
Závislosti jednotlivých veličín charakterizujúce stav
nakrátko transformátora od napájacieho prúdu sú uvedené na obr. 4.